| Cestopis 1. časť | ||||
|
9. august - štvrtok - prvý deň: NÁKUP LÍSTKOV V BIG Wasteels nakupujeme cestovné lístky Eurodomino na krajiny Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Tetka v BIG je ochotná a vymýšla s nami čo najlacnejšie riešenie, tlačí ich kopu o dva dni skoršie aj neskoršie, v pohode objednáva rezervácie do spacieho vozňa, aj keď ich nechceme, vraví, že to nevadí a nepodarené lístky hádže do koša. Sme z toho dosť prekvapení, vidíme, že jej to nerobí starosti. Konečne ich máme pokope. Vyzerajú ako falošné, naozaj aj falošné Interraily sú proti tomu super dokonalé, aj keď je to povinné, nemáme na nich ani čísla pasu. Je tam iba priezvisko a cena v Kč. O 2300 nasadáme na Hlavnom nádraží v Prahe na rýchlik Pannonia, ktorý vyráža tesne pred polnocou do Bukurešti. 10. august - piatok - druhý deň: CESTA DO BUDAPEŠTI O 0500 vystupujeme v Bratislave a ideme na centrálne trhovisko nakúpiť zeleninu a ovocie na dvojdňovú cestu do Istanbulu. Odchádzame s báglami na 91-ku autobus do Čuňova. Aby sme sa pred cestou aklimatizovali, dávame si v Čuňove kofolu a odchádzame na Slovensko - Maďarskú hranicu. Po prekročení nás berie madarský týpek autom na železničnú stanicu, celé je to pešou chodzou asi 5 km. O 1330 nasadáme za hranicou v Rajke na rýchlik Slovan. O 1530 sme na Keleti pu stanici v Budapešti. Aj keď máme lístky Eurodomino, v Rumunsku očakávame problémy s rumunskými konduktormi a tak ideme zháňať rezervácie na rýchlik Transbalkán expres. Dvakrát to skúšame v BIG Wasteels vždy pri inom okienku, dozvedáme sa, že sa rezervácie kupujú až vo vlaku. Nejde nám to do hlavy a nechceme si užiť zase s Rumunskými cvikačmi - vydieračmi, takže ideme do normálnych medzinárodních pokladní. Máme šťastie, tetka v okienku pochopila a vypisuje nám rezerváciu do Bukurešti. Jedna stojí 625 Forintov. /100Kc/. Večer o 2000 nasadáme na vlak do Bukurešti. Transbalkán expres vyzerá presne podľa očakávania, špinavý a všade sa hulí. Sadajú si k nám Maďari do kupéčka.
11. august - sobota - tretí deň: CESTA CEZ BULHARSKO Po polnoci prekračujeme rumunské hranice, úplne bez problémov nám ujo konduktor kontroluje lístky uznáva, že máme aj Rumunské rezervácie. Cesta je v pohode a o 1100 dorážame na stanicu Bucuresti Nord. Je pekná čistá a poučený z minulej cesty cez Balkán ideme kúpiť medzinárodné rezervácie na vlak do Istanbulu. V Bukurešti sa pohybujeme len okolo stanice, všade sú autá Dácie, snáď tu ani nič iné nejazdí. Vyzerá to tu celkom pekne. Meníme peniaze a kupujeme rezervácie, ktoré stoja 66000 Lei jedna. /90 Kc/. O 1400 odchádza vlak s malým meškaním a už sa tešíme, že ráno 0827 budeme v Istanbule. O dve hodiny prekračujeme Bulharskú hranicu a sledujeme krajinu z okna. Večer sa na nejakej Bulharskej zastávke zapĺňa vlak a naše kupéčko. Turci nám pod nohy a nad hlavy dávajú neuveritelné množstvo tašiek, takže keď sedíme, nejsme schopní pohnúť nohami. Polka uličky je zaplnená najroznejšími krabicami a stojacimi ludmi. Je to ozajstny Bospor expres ako sme si ho predstavovali. |