18. august - sobota - desiaty deň: GONCALI, PAMUKKALE, HIERAPOLIS, DENIZLI

Pozeráme do mapy a asi po hodine a pol jazdy o 0245 vystupujeme v dedinke Goncali. Vyzerá to, ako malá dedinka, takže spíme na peróne. V noci okolo nás prefičí asi 40 vlakov, a tak napoli vyspatí ráno vstávame a tešíme sa na Pamukkale. Pýtame sa rukami nohami miestnych, kedy ide nejaký dolmus do Pamukkale. Nejde, a tak inštinktívne podla ich smeru ruky ideme po nejakej dedinskej ceste na hlavnú cestu. Tam nás jeden turek ochotne smeruje na Pamukkale. Skúšame stopovať, ale nič. Kašleme na to a mávame na Dolmusa za 500 000TL  za každého, berie nás na Pamukkale. Tam sa nás hneď ujíma nejaký chalan, že k nemu do cestovky si možme dať bágle za 500 000TL obidvaja. Hovorí, že pre študenta stojí prehliadka Pamukkale 1 000 000TL /30 Kč/. Je to skoro zadarmo, a tak kupujeme lístky. Je 0830 a tak žiadny turisti ešte neprišli. Je to tu velmi pekné vážne kukáme, aké velmi pekné. Ale vidíme, že vlastne všetky jazierka s vodou sú bez vody a tak je to bez kúpania v nich, hneď vyliezame hore a snažíme sa poobzerať si to aj na tých neplatených častiach, je tam málo vody, skoro žiadna, asi sa všetko odvádza do hotelov. Nad Pamukkale je Hierapolis. Antické mesto, kde je zadarmo vstup, iba do múzea sa niečo platí. Je tu divadlo, antické stlpy, cesta, všade sa dá volne pobehovať. Hodinku spíme v píniovom lesíku. Potom fičíme naspat do terazky už vodou a slnkom zaliatych jazierok. Množstvo turistov nas odradza. Bežíme nižšie, kde sa ešte hodinku kúpeme a vyvalujeme v bielom bahne. Ďalej za 500 000TL na osobu odchádzame dolmusom do Denizli. Na vlakovej stanici sa rozhodujeme, čo ďalej. Kappadokia je vlakom neskutočne ďaleko, a tak rozmýšlame o ceste k Egirdir Golu /Egirdirské jazero/. Okolo nás idú dvaja vojaci s kalašnikovmi, prosíme ich o fotku. Hovoria, že to bude asi problém. O 10 minút prichádza neznámy človek a oznamuje nám, že vojaci nás volajú k sebe do malého parčíku. Radi ideme. Neznámy človek je Mohamed a hovorí aspoň trošku po anglicky. Tlmočí nám a tak sa rozprávame asi hodinu. Foto už neni problém, kupujú nám Colu a my ideme na chvílku do centra a kupujeme im bábovku. Sebe kupujeme pol kg čaju za 1 000 000TL. Mohamed vraví, že je z Goncali. Vraciame sa neplánovane do dediny, kde sme spali. Oddychujeme medzi kolajnicami a Mohamed nás volá do bufetu, kde bude celú noc predávať. Láka nás, že bude dobrá atmosféra a budeme počúvať dobrú hudbu. Vlak nám ide až o 0300 ráno, a tak idem, SOnic zatial spí. Ponúkajú mi rakiju a zalievajú to vodou. K tomu pridávajú jogurt a čaj. Celkom dobré sa bavíme, sedí s nami aj nejaký Ibi. Pijeme do polnoci, robíme spoločné foto a vymieňame si adresy.

Vodopády v Pammukale

Betónové jazierko v Pammukale

Pammukale

Let nad Pammukale

Antický Hierapolis nad Pammukale

Zátišie s Kalašnikovom v Denizli

Párty v Goncali pri Pamukkale