19. august - nedela - jedenásty deň: EGIRDIR GOLU, ISPARTA

Čakáme na vlak a pokúšame sa spať v čakárni. Rýchlikom fičíme do Isparty a odtial do Ergidiru. O deviatej prichadzame na akúsi stanicu bez názvu na kopci. Je to mestečko, kde ešte neprebehol turistický boom. Ale skoro sa tak stane. Mesto tvoria nové prázdné baračiky okolo 60 km dlhého jazera. Obchádzame komerčnú pláž a líhame si na skalnatú pláž. Lezeme do vody, a s hruzou v očiach zistujeme, že okolo nas je asi 1000 krabov s velkými klepetami. Na obed sa našťastie schovávajú pod skalnatý breh a mi sa možme konečne okúpať.

O 1700 odchádzame Pamukkale exp. do Izmitu. Do kupéčka si k nam sadá plešatý turek a neustale s nami vedie konverzáciu posunkami. Smejeme sa, porovnávame kurzy našej meny a tureckej. Rozpráva nám o velkej inflácii, a o tom, kedy mu vypadali vlasy. Doporučuje mi ostrihanie a dalšie rady do života. Dalši cestujúci sú študenti z Istanbulu. S ich angličtinou to je bledé.

V neznámom mestečku musíme prestúpit na další vlak. Sadáme si do pohodlnných miestenkových sedačiek. Miestenku samozrejme nemáme, čo je velmi podozrivé konduktorovi. Asi zabralo, že sme cudzinci a zostávame sedieť do rána. Uprostred noci nas zobúdza vojenské komando so samopalmi a vysielačkami a krik nejakých žien na konci vozňa. Nevieme o čo ide. Ostatní spolucestujúci sa tiež prebúdzajú a vyzeraju dosť prekvapene. Po 20 minutách pokračujeme v ceste a všetci opat zaspávajú.

20. august - pondelok - dvanásty deň: IZMIT, ADAPAZARI /SAKARIA/, KARASU

Zobúdzame sa 0830 v Izmite. Žial nestíhame vystúpit z vlaku a prevezieme sa až na koniec mesta, kde preskakujeme do osobáku naspať. Prechádzame sa po meste zničenom zemetrasením. Niektoré domy sú tu bez striech, vela je nových. Myslíme si, že na otogar dojdeme aj pešo. Po niekolkých kilometroch stopujeme dolmus a cestujeme za 350 000 TL/osoba na koniec mesta. Stanica vyzerá ako budova kongresu. Kupujeme si lístok do Sakarye /Adapazari/ za 1 500 000 TL. Čakáme na Mercedesácky autobus, ale máme smolu. Ideme vačším dolmusom asi 40 kilákov. Šofér nas vysadzuje na dialnici pred mestom do už prichystaného dolmusu, ktorý nas vedzie na otogar. Tam uz čaká další dolmus do Karasu za 1 700 000 TL. Sme zase pri mori tentoraz Čiernom. Zastavujeme v centre mesta. K moru sa musíme dostat cez strašne velký trh so všetkým možným. Tento trh je ale iba v pondelok /to sme nevedeli/. Je tu naozaj lacno, polovičné ceny ako v Istanbule. Prichádzame k moru a začína husto pršať. Hladáme preto ubytko. Máme štastie, hneď vedla je camp. Ponúkajú nám velký stan pre štyroch aj s chladničkou za 5 000 000TL na deň pre obidvoch. Hneď nás pozývajú na kávu. Prečkáme tam búrku a ubytujeme sa.

Kočka v Isparte na stanici

Krabík v Egirdir Golu

Krabík v Egirdirskom jazere

Egirdirské jazero s 2000 metrovými horami okolo

Pláž v Karasu pri Čiernom mori